Srpen 2010

Upíri

15. srpna 2010 v 23:15 | snowangel |  Ostatné-Ja
Je to článok na poslednú chvíľu, ktovie, či ho vôbec celý stihnem, no pokúsim sa. Takže:

Kto je upír?
Všeobecne je to každá žová bytosť, ktorá pije krv, alebo človek, prípadne duch, ktorý žije z energie krvi zvierat. Vtipné je, že nikto vlastne nevie, ako slovo upír a jeho rôzne podoby v iných jazykoch vznikli.
Upíri neboli kedysi až takým nezvyčajným javom ako dnes. Každý človek ich odsudzaval a hlboko v duši sa ich preukrutne obával. Bodajby nie- nevedieť, kedy príde a ani sa nenazdáte a ste jedným z nich.
Upíri boli odjakživa zlom popri dobre, pohanmi popri kresťanoch... Odkiaľ vlastne pochádzajú a aký pôvod má tento horor?

Začiatky upírov
Najstarší starovekí upíri sú: tí, čo pochádzajú z Ríma, Mayovia a Aztékovia. Títo boli viac-menej polobohovia. Slovo upír sa používalo skôr ako vedľajšie. To, že mali takéto postavenie, malo aj svoje výhody- boli ttiž uctoevaní. Nie je ale isté, či mali úplne sklony k upírstvu, alebo sa nám len na upírov podobajú...
V Grécku v tých časoch žilo pár ľudí, čo pili krv, ale boli živí a tak to vtedy s upírstvom nabralo na obrátkach. Tí, ktorí sa narodili už z mŕtveho tela, boli nazývaní inak- tzv. vrykolakovia, neskôr sa to ale pomiešalo a skomplikovalo.
Upír je teda súčasťou histórie už odjakživa. Rozlezený fakt všade, či už v japonsku, Indii, Škótsku, Mexiku, alebo v ktorejkoľvek inej časti Ameriky. No najviac sa o nich hovorilo práve v Európe- kvôli moru.
Keď ľudia v mestách začali veriť v Boha, predkovia vtedajších upírov, teda polobohovia, boli totálnym výmyslom. Pohanské zvyky boli považované za čarodejníctvo a nejako sa z toho všetkého vykľulo aj upírstvo. Aj keď napríklad príbeh známehu Drakulu je sčasti skutočný- opisuje knieža Vlada, ktorý bol veľmi krutý. Prezývali ho Napichovač, pretože napichoval ľudí na koli. Asi aj preto je príbeh drakulu dosť zveličený a nedá sa povedať, čo z toho celého je naozaj pravda. To už by sme mohli aj o našej Bátoričke hovoriť ako o upírke...

Mýty o upíroch
Rozprávky o ich vzniku, spôsobe premeny či sile sa tradujú stále v iných verziách. Čo je teda pravda?

Upírom sa človek nestane len tak. To je niečo, čomu ľudia verili už dávno. Mysleli si, že na upíra sa zmení len ten, čo žil nečistým spôsobom. Bol teda vrah, kriminálnik, čarodejník, ktorý používal čiernu mágiu, alebo jednoducho ten, kto padol čarodejníkovi za obeť.
Keď sa však väčšina ľudí stala kresťanmi, povrávali sa medzi nimi ďalšie mýty. Napríklad, že nepokrstené deti sú odsúdené k upírskemu životu. To platilo aj pre deti narodené na Vianoce.
Iný verili tomu, že upír musí byť ,,vyvolený" a mať do vienka dané vlastnosti upíra, aj keď sa narodí ako človek.
Keď mal v minulosti človek chorobu, pri ktorej bol citlivý na svetlo a mal rozšírené ďasná, bol okamžite odsúdený. Vtedy nikto nemohol poprieť tento mýtus a dokázať, že ide o chorobu, na ktorú aj dnes trpia niektorý ľudia.
Mýty o upíroch mala každá dedina, krajina, dokonca aj štát. Najviac ich mala Európa. Jeden jediný európsky štát ich mal viac ako celá Afrika.
Povráva sa, že kain z Biblie bol prvý upír. Dokonca aj Judáš. Prečo? Veriaci boli poti neveriacim, z ktorých väčšina boli vlastne upíri. Apoštoli sa krvi zďaleka vyhýbali a dávali si dobrá pozor na to, aby sa aj mäso očistilo od krvi. Sám Kain zabil svojho brata a špekulovalo sa o tom, či v tom nebolo niečo temné. Vraj niektoré listiny to potvrdzujú,a j keď v Biblii by sa dačo podobné asi nenašlo. No a Judáš odmietol mešec strieborných, čo je... kov. Tomu sa upíri vyhýbajú, aj keď tento mýtus sa ujal asi najmenej zo všetkých.

Existujú vôbec?
Jedno je isté- existujú ľudia, ktorí sa upírmi dňom i nocou zaoberajú. A aj oni sú celí nesvoji. Nijakého nikdy nestretli a ak aj áno, nemajú to podložené. Upíri sa predsa nebudú odhaľovať len tak, pre nič za nič. Mohli by si pokaziť klientelu :).
Pradupovediac, verili by ste, keby vám niekto povedal, že videl upíra? Asi nie. Maniaci na upírov vlastne ani nevedia odpovedať na otázku, kto vlastne má byť považovaný za upíra. Práve preto, že nie všetci sú chodiace mŕtve telá a nie všetci pijú krv. A keby aj niekto krv naozaj pil, ešte nemusí byť upír. Je však dokázané, že ak máte príklad odpovede, viete na ostatné otázky lepšie odpovedať a tak je to aj s existenciou upírov.
Všetci ale - spolu so mnou - veria jednému základnému faktu- upíri určite existovali. V roku 2006 archeológovia dokonca oficiálne tvrdili, že kostra zo 16. storočia, ktorú našli, bola pochovaná starým upírskam rituálom. Mala totiž tehly v ústach, medzi očami a prstami. Prečo? Keď ľudia prepichávali telá neškodných upírov, doslova naplnili ich telo nechutnými vecami ako železo a oceľ a do úst im dávali napríklad aj tehly. Nemci, ktorí boli zhovievavejší, tehly nahradili citrónom.
Nechutné a tajomné je to, prečo nad týmto hrobom vždy vrie voda. Upíri vraj boli istým spôsobom súčasťou evolúcie človeka, preto sa pochybuje, či existujú aj dnes, ak sa nikde neskrývajú. Dajú sa však ľahko odhaliť, Ich telo, v ktorom sú, má životnosť 150-200 rokov. Takže ak bude niekto vo vašom okolí vyzerať stále úžasne, zatiaľ čo vy sa budete trápiť s kĺbami a šedinami, je to podozrivé. Pokiaľ, samozrejme, nepríde veda tak ďaleko, že sa budeme všetci dožívať vysokého veku. To by sme všetci mohli byť rovno upíri na odstrel :).
A čo je vtipné? Mnoho ľudí na internete tvrdí, že sp upíri. Nie je to trochu na hlavu? Prečo by upír na seba upriamoval pozornosť? Existujú rôzne ,,Kluby pre upírov", chatovacie miestnosti výlučne pre nixh, organizujú sa rôzne stretnutia a podobne. Trochu to ale odporuje upírom z minulosti. Tí sa spoločnosti skôr vyhýbali... Mestá ako New York či Miami sú plné takýchto ,,upírov". Dokonca sa pravidelne koná Drakulov bál, kde chodia ,,páriky upírov". Sp stovky takých, čo nosia čierne oblečenie, bývajú v rpzpadnutých domoch, prípadne hovoria, že súčasťou ich sexuálnej existencie je túžba po krvi. Robia z toho obrovsý hit a možno práve to zastoera pravú podstatu...

Pod povrchom nového albumu

6. srpna 2010 v 21:53 | snowangel |  Články-Tarja
Toto je článok o Tarji zo staršieho Sparku. Nie je to všetko preložené doslovne, niečo mi robilo problémy (a musela som sa spýatať aj maminy, xixi), ale snažila som sa to spraviť čo najlepšie.

  Tarja Turunen 14. apríla vypustila do sveta správu, že dokončila nahrávanie svojho nového albumu. Hneď dva dni nato sa spojila s redakciou Sparku, aby sa exkluzívne českým a prinajmenšom aj slovenským priaznivcom zverila so svojimi dojmami. Ako je známe, v týchto končinách má nemalú fanúšikovskú základňu a aj to bol určite dôvod, prečo si vizovický Masters od Rock rozhodla zaradiť do svojho obmedzeného festivalového kalendára. A čo viac, likérku čaká vystúpenie vskutku unikátne - Tarja za doprovodu zlínskej filharmónie Bohuslava Martinů a početného zboru.
  Na novinke už dobre známej ako "What Lies Beneath" začala pracovať v júni 2008, teda zhruba 7 mesiacov po vydaní "My Winter Storm", ktorého sa vo svete predalo cez 650 tisíc kusov. Skladala kedykoľvek sa jej naskytla voľná chvíľa, teda v priebehu turné, počas ktorého celkom päťkrát vystúpila tiež v Českej republike. Tvorivú slobodu si vyložene užívala a tak sa nakoniec rozhodla, že si dosku bude aj sama produkovať. ,,Všetko bolo vďaka tomu oveľa jednoduchšie. Naviac so mnou nahrávala moja kapela. Snáď im už po tých troch rokoch strávených na cestách môžem hovoriť ´moja kapela´,"smeje sa Tarja, keď chváli svojich spoluhráčov - gitaristu Alexa Scholppa, basgitarostu Douga Wimbisha, bubeníka Mika Terranu, klávesáka Christiana Kretschmara a cellistu Maxa Lilju. Vyjma Wimbisha, ktorý má záväzky u Living Colour, nahradí Oliver Holzwarth. Počas uvoľneného procesu zložila tridsaťtri nových skladieb, sedemnásť z nich sa rozhodla nahrať. Problémy sa tak vyskytli len tie príjemné. ,,Prvým problémom bolo povedať si: ´A dosť, už stačí!´ No a potom nasleduje výber pesničiek, ktoré pôjdu na dosku. Každý mi hovorí, aké je to skvelé, že mám toľko hudby, ja ale vážne neviem," vraví nerozhodne.

Cesta do hlbín vlastnej duše


V priebehu skladania sa speváčka euforicky zverovala s drobnými čriepkami svojich nápadov a napríklad v januári tak uverejnila text ku skladbe ,,Naiad". Samotná postava rovnomennej hrdinky však pre fanúšikov naďalej zostávala tak trochu záhadou. ,,Naiad je zosobnením krásy. Na doske sa vyskytuje rovno v dvoch skladbách, aj keď album vyložene koncepčný nie je," vysvetľuje Tarja. Samotný titul dosky "What Lies Beneath" sa dá preložiť ako "Čo sa skrýva pod povrchom" a odráža jeho jednotný motív. ,,Všetky skladby viac či menej hovoria o tom, čo sa skrýva pod povrchom, o tom, že veci nie sú tým, čím sa zdajú býť. Nech sa na to pozeráme z rôznych perspektív. Spievam o veciach, ktoré ma trápia všeobecne, aj o osobných záležtostiach, teda aj o tom, čo sa skrýva vo mne samotnej." Nie je pochýb o tom, že v priebehu tvorivého procesu s Tarja naučila a dozvedela mnohé o sebe samej. ,,Spolupracujem intenzívne so svojím manželom, so svojou kapelou a s ďalšou kopou ľudí, ktorí mi chcú pomáhať. A práve všetci títo ľudia ma tlačia k tomu, aby som sa posúvala ďalej. Prečo neskúsiš toto, prečo neskúsiš tamto... Objavila som tak v sebe nový potenciál," hovorí o relatívne nových skúsenostiach, vďaka ktorým sa aj cez svoju pestrú kariéru naraz cítila ,,ako prvýkrát". Vymenováva aj konkrétne situácie: ,,Napríklad vôbec prvýkrát som sama hrala na piano. Bolo to len: ,Tak to zahraj!´ a ja na to: ,Čo?!´ A aha, ono to nakoniec šlo. Ja sama som v podobných veciach zdráhavá. Mala bvy som byť odvážnejšia a na novej doske fanšikovia budú počuť, že som odvážnejšia než kedykoľvek predtým, čo ma nesmierne teší."

Do značnej miery bola Tarja sebestačná aj čo sa týka nahrávacieho priestoru. na čo nestačili vlastné obytné kapacity, obstaralo sa v Petrax Studios. Návšteva domovského Fínska nakoniec skončila neplánovaným  rodinným stretnutím, keď Tarja v štúdiu privítala tiež svojich bratov Tima a Toniho. ,,Sme si moc blízky a aj keď sa nevídame, stále udržujeme kontakt. Keď som sa vrátila do Fínska, napadlo mi, či by sa nechceli zastaviť niečo nahrať. Čudovali sa, že máme na to len tri dni, ale nakoniec aj tak narýchlo prišli a spravili sme spolu jednu coververziu. Neprezradím ešte akú, ale publiku na Masters of Rock ju určite predstavím," dáva ďalší dôvod k návšteve festivalu. Zatiaľ čo Toniho prejav si môže vďaka jeho pôsobeniu v Decended či Celesty zaradiť do ranku silového heavy metalu, Timo by mal byť pre väčšinu fanúšikov prekvapením. Tajné zostávajú aj mená ďalších hosťov, ktorých speváčka oslovila a tak sa na internetových diskusiách začínajú smelé debaty a odhady. Jedno je však zž teraz isté - do výberu tragicky zasiahol osud. ,,Ako hosť sa mal na albume objaviť aj Peter Steele z Type of Negative. Už som s jeho manažérom riešila posledné detaily. Včera som sa dozvedela, že zomrel," hovorí šokovane Tarja. ,,Ešte neviem, čo so skladbou, v ktorej sa mal objaviť, spravíme, ale na doske sa určite objaví."

Zoširoka rozpriahla


"What Lies Beneth" by mala predstavovať mix metalu, klasickej hudby a filmového soundtracku. Kto bol nadšený z predchodkyne, bude tak najskôr ešte nadšenejší. Komu prišla "My Winter Storm" málo tvrdá, zúfať nutne nemusí. Treba sa však zmieriť s tým, že na sólovej dráhe už Tarjine hudobné vízie nie sú obmedzené len heavymetalovým spektrom. ,,V porovnaní s minulou doskou je novinka viac heavy, aj keď heavymetalovým počinom by som ju priamo nenazývala. Vízou o intenzite zvuku mám stále rovnakú, vtedy som ju však nemohla naplniť," vraví a dodáva, že aby neopakovala rovnakú chybu, rozhodl sa pre sploluprávu s Collinom Richardsonom, ktorý časť dosky zmixoval. Rovnakú úlohu však mali ešte ďalší dvaja majstri zvuku. ..Každá skladba musí dostať, čo potrebuje, čo som si na "My Winter Storm" nemohla dovoliť. Keby všetky tie orchestrácie, môj hlas a tvrdé gitary dostal na starosť jediný človek, ktorý nie je zainteresovaný naplno buď už do klasiky, metalu alebo dajme tomu pop rocku, bolo by to na neho príliš veľa informácií," vysvetľuje Tarja, ale mená ďalších dvoch zvukárov neprezrádza. Pripúšťa však, že celý postprodukčný proces skončí najpravdepodobnejšie v Los Angeles, kde prebehne finálny mastering.
  Ozaj medzinárodný album, dokonca aj s príspevkom z Bratislavy. Zatiaľ čo "My Winter Storm" niesla podpis filmových filharmonikov z Prahy, na "What Lies Beneath" sa podieľa slovenská filharmónia a zbor. ,,S orchestráciami mi aj teraz pomáhal Jim Dooley, ktprý v poslednej dobe úzko spolupracoval a ľuďmi z Bratislavy. Nemali sme žiadne konkrétne požiedavky a ja som bola otvorená všetkým možnostiam, takže keď mi ich navrhol, vravím, že pokiaľ im verí on, verím im aj ja. Niežeby sme mali s pražským orchestrom nejaký probmlém, ale prečo neskúsiť niečo nové. Všetci odviedli skvelú prácu," rozplýva sa speváčky, ktorý orchestráciám tiež mnohými podnetmi prospela. ,,Čerpám inšpiráciu od skladateľov ako sú Craig Armstrong, u ktorého obdivujem prácu s pianom, alebo zo sveta filmov Hans Zimmer. Nakoniec, s nimi mám spoločných spolupracovníkov Mela Wessona či cellistu Martina Tillmanna. Keď skladám, riadim sa výhradne svojimi momentálnymi pocitmy a aj preto je nový album mimoriadne osobný."

Dovidenia v júli, dopočutia v auguste


Predbežný dátum vydania "What Lies Beneath" ja stanovený na 20. august, ako ale Tarja s alibistickým smiechom dodáva, máme to brať s rezervou, ona je vraj len umelec a všetko bude záležať na firme. Tá chce komplet odvzdať začiatkom mája a koncom toho istého mesiaca sa máme tešiť na prvú hudobnú ohutnávku. V akej forme, to ešte nie je isté. Aj na priblíženie finálneho balenia je ešte skoro. Jeho grafickú podobu spracuje opäť Dirk Rudolph a jeho súčasťou budú aj vydeozábery z celého tvorivého procesu. ,,Chcem, aby fanúšikovia videla, ako doska vznikala a tiež chcem mať všetko v jednom komplete," uzatvára motív novinky výsledkom počuteľne nadšená speváčka.

(Na konci už bolo len o MoR a to by už bolo zbytočné písať).